| Novinky: |
Dňa 10.4.2018 sme na Ministerstvo financií SR zaslali podnety k návrhu Opatrenia Ministerstva financií SR o regulácii cien nájmu bytov vo verejnom sektore (Podnety)
Dňa 18.8.2017 sme na Generálnu prokuratúru doručili podnet na podanie protestu prokurátora proti Uzneseniu hlavného mesta SR Bratislavy č. 858/2017 zo dňa 25.5.2015, ktorým mestské zastupiteľstvo schválilo metodiku pri výpočte a vyplácaní kompenzácie podľa zákona č. 260/2011 Z.z.. (podnet) Krajská prokuratúra Bratislava vyhovela nášmu podnetu a dňa 30.10.2017 podala protest proti Uzneseniu hlavného mesta SR Bratislavy č. 858/2017 zo dňa 25.5.2015 (protest).
Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy uznesením č. 1101/2018 zo dňa 15.03.2018 vyhovelo protestu prokurátora proti uzneseniu Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 858/2017 zo dňa 25. 05. 2017, ktorým schválilo Metodiku hlavného mesta SR Bratislavy pri výpočte a vyplácaní kompenzácie podľa zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Európsky súd pre ľudské práva dňa 9.1.2018 zverejnil rozsudok v ďalších 7 sťažnostiach, v ktorých 85 sťažovateľom priznal primerané spravodlivé zadosťučinenie spolu vo výške 3 609 280 Eur z titulu náhrady majetkovej aj nemajetkovej ujmy. Doteraz ESĽP rozhodol o 15 sťažnostiach, v ktorých 262 sťažovateľom priznal primerané spravodlivé zadosťučinenie spolu vo výške 11 068 710 Eur.
Dňa 29.06.2017 bola podaná v poradí sedemnásta, už posledná sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva.
Dňa 4.11.2014 ESĽP vyhlásil dve sťažnosti nájomníkov za neprijateľné. |
Posledná aktualizácia stránky:
28.01.2019
Doplnené materiály do sekcie:
Aktivity |
O našom združení
Pojem „regulované nájomné“ sa objavil na území dnešného Slovenska po spoločenských zmenách, ktoré nastali v roku 1989, keď tzv. reštitučnými zákonmi sa vrátili bytové domy pôvodným vlastníkom, resp. ich právnym nástupcom. Oprávneným osobám boli tieto bytové domy vrátené spolu s osobami, ktoré mali k jednotlivým bytom nachádzajúcich sa v týchto bytových domoch nájomné práva. Úlohou regulovaného nájomného bola a v súčasnosti stále pretrváva ochrana nájomcov v bytoch nachádzajúcich sa v bytových domoch pred svojvoľným zvyšovaním nájomného, ktoré by nájomcovia neboli schopní uhrádzať. Nikto sa však nezamyslel nielen nad ekonomickým dopadom, ktoré regulované nájomné spôsobuje vlastníkom týchto nehnuteľností ako ani nad tým, že denne sú porušované základné práva týchto vlastníkov, garantované Ústavou SR ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, nakoľko nemôžu so svojím vlastníctvom voľne nakladať, užívať ho, udržiavať ho, zabrániť jeho znehodnoteniu alebo skaze, či mať z neho primeraný výnos.
V súčasnosti je regulované nájomné upravené Opatrením ministerstva financii 1/2008, ktoré dňom 01.05.2008 nahradilo Výnos č. V 1-2003 Ministerstva výstavby . Táto výška je však nastavená tak, že výnos z príjmu regulovaného nájmu nepostačuje vlastníkom týchto nehnuteľností ani na pokrytie nutných nákladov potrebných na zabezpečenie riadnej a bezpečnej prevádzky domov a nieto ešte na tvorbu fondu opráv, ktorý by v dlhšom časovom horizonte mal byť použitý na obnovu bytového fondu ako aj údržbu a modernizáciu spoločných častí a zariadení domu, nehovoriac o tvorbe primeraného zisku pre vlastníkov týchto nehnuteľností. Výsledkom tohto sú historické budovy v centrách miest, ktoré sú v dezolátnom technickom, ako aj vizuálnom stave.
Podľa nášho názoru je poskytovaná neprimeraná ochrana nájomcom bytov v porovnaní s nulovou ochranou poskytovanou vlastníkom nehnuteľností (resp. ich vyslovenou diskrimináciou), ktorí zároveň obmedzením svojich práv suplujú sociálnu úlohu štátu v oblasti bytovej politiky.
Z uvedených dôvodov sme sa rozhodli založiť Združenie na ochranu práv vlastníkov týchto nehnuteľností, ktoré bolo Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zaregistrované dňa 20.12.2007.