Aktivity združenia


Vážený pán minister !

Dovoľujeme si Vás osloviť v súvislosti s problémom regulácie nájomného v bytoch v reštituovaných obytných domoch, najmä však v súvislosti s najnovším dianím týkajúcim sa tohto problému.
Úvodom dovoľte krátke predstavenie: naše občianske združenie sústreďuje majiteľov nehnuteľností s bytmi s regulovaným nájomným, ktorým je reguláciou nájomného už dlhodobo spôsobovaná nemalá škoda a sú porušované ich práva. Založením združenia sme okrem iného sledovali aj vznik určitej protiváhy k občianskym združeniam nájomcov bytov s regulovaným nájomným.

S úľavou sme prijali rozhodnutie vlády SR odmietnuť na ďalšie rokovanie návrh zákona o zániku niektorých nájomných vzťahov, ktorého gestorom bolo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Podľa nášho názoru bol pripravovaný návrh nezmyselný už len preto, že vychádzal z premisy, v zmysle ktorej je potrebné všetky nájomné domy „očistiť“ od nájomcov platiacich regulované nájomné. Tento názor, premietnutý aj do názvu samotného návrhu zákona je absurdný a úplne v rozpore so záujmami nie len nájomcov bytov s regulovaným nájomným, ale aj nás – prenajímateľov týchto bytov. Vlastníme predsa obytné domy, teda stavby určené na bývanie a v drvivej väčšine prípadov máme záujem na tom, aby tieto stavby slúžili na pôvodný účel a nezívali prázdnotou.

Budete možno prekvapený naším názorom a postojom, že si uvedomujeme opodstatnenosť regulácie nájomného aspoň v súčasnej dobe a vo vzťahu k sociálne odkázaným skupinám nájomcov. Dožadujeme sa však regulácie nájomného v plnom súlade so zákonmi Slovenskej republiky, ktoré bez výnimky nepripúšťajú nanútenie podnikania so stratou. Ak štát tvrdí, že reguláciou nájmu uplatňuje svoju sociálnu politiku, treba pripomenúť, že táto sociálna politika nestojí štát ani korunu nakoľko ju v plnom rozsahu znášajú vlastníci týchto nehnuteľností, čím suplujú úlohu štátu v tejto oblasti.

Odhliadnuc od otázky, či regulácia nájomného je alebo nie je v súlade s Listinou základných ľudských práv a slobôd a jej Dodatkovým protokolom (k tomuto problému zaujal jednoznačné stanovisko Európsky súd pre ľudské práva a my sme presvedčení, že jeho názor je Vám dobre známy) poukazujeme na fakt, že regulácia nájomného v podobe od jej zavedenia až do súčasnosti je v rozpore so slovenským národným právom, konkrétne s príslušnými ustanoveniami Zákona o cenách č. 18/1996 Z.z. a jeho vykonávacou Vyhláškou Ministerstva financií SR  č. 87/1996 Z.z. v platnom znení, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky. Pripomíname, že Zákon o cenách a jeho vykonávacia vyhláška pripúšťajú zavedenie cenovej regulácie v určitých presne definovaných podmienkach, pričom možno polemizovať o tom, či sú alebo nie sú splnené. Rovnako zákon i vyhláška určujú spôsob cenovej regulácie, ktorého základným princípom je skutočnosť, že regulovaná cena nájmu musí zohľadňovať ekonomicky oprávnené náklady vlastníka a primeraný zisk.

Regulácia nájomného sa v súčasnej podobe realizuje Výnosom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. V-1/2003 z 22. decembra 2003 o regulácii cien bytov bez toho, aby sa v cenách nájomného stanovených regulátorom uplatnili tzv. ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk, ako to určujú právne normy vyššej právnej sily – Zákon o cenách v súčasnom znení a jeho vykonávacia vyhláška. Jednotkové ceny nájomného, uvedené v citovanom výnose, nútia vlastníkov prenajímať byty hlboko pod úroveň nákladov, teda so stratou a tým zakladajú priam nepriateľské vzťahy medzi prenajímateľmi a nájomcami. Ak sa Slovenská republika hlási k tradícii právneho štátu, je nepochopiteľné ako vláda SR môže dlhodobo tolerovať pretrvávajúci protiprávny stav a porušovanie základných práv svojich občanov garantovaných Ústavou SR ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

V tejto súvislosti poukazujeme na to, že uvedeným - teda zákonným spôsobom – postupuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý po zohľadnení ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku reguluje ceny energií (elektrina, plyn, teplo) a vody. Podľa nášho názoru je nespravodlivé, že na stanovovanie cien výkonov veľkých a ekonomicky silných podnikateľských subjektov, ktoré prišli na Slovensko podnikať, štát zriadil osobitný úrad, kým pri určovaní jednotkových cien nájomného rozhodovali v rozpore so zákonom ministerskí úradníci na základe politického usmernenia.

Je nevyhnutné, aby v súčasnej etape riešenia regulácie nájomného bol odstránený rozpor  regulácie nájomného so Zákonom o cenách a jeho vykonávacej vyhlášky v platnom znení a aj zohľadnené nasledovné fakty:
1. Náklady na bývanie v bytoch s regulovaným nájomným sú podstatne nižšie ako v prípadoch, keď si pôvodní nájomcovia byty odkúpili do osobného vlastníctva. Je to dôsledok toho, že do regulovaného nájomného sa nepremietajú žiadne náklady na údržbu a opravy bytov a spoločných častí a zariadení domov, v ktorých sa byty nachádzajú, ako ani daň z nehnuteľnosti, ktorá je obzvlášť vysoká vo väčších mestách (Bratislava, Trenčín a pod.). Vlastníci odkúpených bytov sú však povinní tvoriť fond opráv, prispievať aj na mimoriadne opravy a v plnom rozsahu uhrádzajú daň z nehnuteľností.

2. Reštitúcie obytných domov boli ukončené v r. 1993, teda pred 15 rokmi – po celú túto dobu sú si nájomcovia plne vedomí toho, že nemôžu pasívne čakať na riešenie ich bytovej situácie, ale budúcnosť ich bývania je plne v ich rukách. To sa bez výnimky vzťahuje na všetkých nájomcov bytov v reštituovaných domoch, ktorí po ukončení reštitúcií boli v produktívnom veku a bolo ich morálnou povinnosťou v ich najvlastnejšom záujme sa postarať svoje bývanie v budúcnosti (mohli na to využiť množstvo podporných programov od stavebného sporenia až po príspevky zo Štátneho fondu bývania). Ak iba pasívne čakali a dlhodobo využívali lacné bývanie pod náklady, nemôžu sa teraz čudovať svojej nepriaznivej či rizikovej situácii.

3.Na sociálny aspekt problému a otázku jeho spravodlivosti či nespravodlivosti sa treba pozrieť aj z opačnej strany: nie je ani sociálne a ani spravodlivé a  morálne, keď niekto býva sčasti na úkor iného. Tu treba zdôrazniť, že obytné domy reštituovali prevažne starší občania – dôchodcovia, ktorí sú príslušnými právnymi normami nútení udržiavať stavby v technicky dobrom a bezpečnom stave, avšak bez toho, aby sa na údržbe a opravách podieľali nájomcovia bytov s regulovaným nájomným. Ak vláda obhajuje regulované nájomné potrebou chrániť najzraniteľnejšiu skupinu nájomcov - dôchodcov, javí sa absurdné, že vlastníci - dôchodcovia, teda tiež sociálne najzraniteľnejšia skupina, bývajú v panelákových domoch, nakoľko nemôžu užívať byty vo svojom vlastníctve, nikto im neprispieva na ich bývanie a oni sami ešte musia prispievať zo svojho na bývanie svojím nájomcom.
4. Posledná regulácia nájomného je z r. 2003, teda regulované nájomné sa posledných 5 rokov nemenilo, a teda nie je zohľadnená ani inflácia, ktorá sa však v plnom rozsahu premietla do cien stavebných materiálov a prác.

5.Pokiaľ sa v médiách a na verejnosti emotívne prezentujú údaje o vysokom veku nájomcov, treba zdôrazniť, že v prípade reštituentov ide takisto o občanov vyššieho veku, ktorí od reštitúcie očakávali napravenie krívd, a nie vznik nových nespravodlivých vzťahov medzi nimi a nájomcami, na ktoré sú nútení doplácať.

6. Nájomcovia v bytoch s regulovaným nájomným si musia uvedomiť, že pokiaľ v bytoch vykonávali rôzne nákladné úpravy a opravy bez súhlasu vlastníkov, robili tak na protiprávne a na vlastné riziko.

V súvislosti s riešením problému regulácie nájomného zohľadňujúceho ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk prichádzame aj s iniciatívnym návrhom na riešenie situácie, presnejšie na spôsob výpočtu regulovaného nájomného. Nejde o našu originálnu myšlienku, ale o model, praktizovaný vo viacerých vyspelých krajinách Európskej únie, nazývaný aj francúzsky model: ročné regulované nájomné sa určí podielom z aktuálnej hodnoty bytu, a to vo výške 7 % jeho hodnoty. V tomto výpočte sa automatický premietnu dôležité ukazovatele pre výpočet nájmu ako lokalita bytu, jeho technický stav a vybavenie. V prípade že nájomca nebude z objektívnych príčin schopný znášať takto vyčíslené nájomné, mala by nastúpiť aktívna sociálna politika štátu v podobe príspevku na bývanie resp. inej formy sociálnej dávky.

S pozdravom

 

 

                                                                                              Karol Spišák
predseda združenia

 

Je vindt nergens een grotere variatie aan spellen dan bij het online casino. Ze hebben er gokkasten, online poker en letterlijk honderden andere spellen. Ga naar OnlineGokje.com voor informatie over het beste casino online en de vele casino spelletjes